Ako chalani chodia na "jedno"

Dámy to určite poznajú: "Idem len na jedno zlatko.". Prečo Vám takto klameme? Pretože pod týmto magickým slovným spojením sa skrýva niečo neobyčajné. Sami dobre vieme, že to zďaleka nebude len jedno malé pivo. Naopak, bude ich veľa. Kedysi som bol sám naivný. Potreboval som sa učiť, alebo niečo dokončiť, a odskočiť si so spolubývajúcimi na jedno pivo mi prišlo ako skvelý nápad. Veď aspoň mi to potom pôjde od ruky, nie? Keď som sa potom okolo siedmej nad ránom vracal na internát, bolo mi úplne jasné, ako také jedno pivo už navždy bude vyzerať. A vždy sa na to jedno pivo teším! Keď ma niekto volá do mesta s tým, že sa dáme neskutočne dole, viem že to bude priemer až nuda. Keď ma dnes chalani vyviedli z omylu, že Štefana je 26. a nie 27. ako som si myslel, tiež mi povedali že si dáme jedno a pôjdeme... Vtedy mi zasvietili oči a plný nadšenia som sa hnal do mesta. Vedel som, že to bude stáť zato! Teraz je niečo málo po druhej a ja som sa vrátil z pravej dedinskej zábavy, takej tej v kulturáku a so živou kapelou. Za normálnych okolností by som Vám škaredo nadal, kam ma to ťaháte, ale dnes, v rámci "jedného piva" je všetko dovolené a prípustné. Po niekoľkých prvých pivách a mojej Sesslerovskej premiére (pivo - 20tka, ktorú majú v našom milovanom Depresse), sa odoberáme domov. Vo vlaku však sedí R., vracajúc sa zo štefanskej túry. Zratu pristupuje V., čo je nanajvýš podozrivé, nakoľko býva na úplne opačnom konci a kopci mesta. Už vtedy mi je jasné, že na svojej zastávke nevystupujem a vydávam sa na dobrodružstvo v rajeckej doline. Pán R. si dome mení ponožky po celodennom hikingu a dobiehame autobus smer Rajec. Tesne stíhame záverečnú v obchodnom reťazci, niečo na zahriatie, niečo na zabrzdenie a smer miestny kulturák. EsBéSkAr si pýta 3 jurošíky. Zmena plánu, vraj stíhame bus do inej dediny, kde sa platí len jeden jurošík. Aj spolu s cestovným je to stále lepší deal, a keď mi chalani vravia, že príde B., do ktorej už asi pol roka neuvážene šťuchám na modrej sieti, nevidím žiadne negatíva. Trochu nadávam, že musíme šlapať ešte cez pol dediny a kamarát, ktorý mal na starosť to niečo málo na "zahriatie" nenastúpil do autobusu... Ešte že nám nechal aspoň brzdu :) Kulturák zatiaľ zíva prázdnotou, ale aspoň si chytáme miesta. Kapela na úvod dáva "maj hart vil gou ón", víno je však pitné a tak prežívam prvých pár kôl. Na scéne sa objavuje B. aj so sympatickou kamarátkou L. Na moje veľké prekvapenie však v dave zbadám aj mediamatičku D. a o chvíľu so mnou myká kamarátka D. spolu s priateľom A. Neveriacky pozerám, zvítavam sa a začína sa malý kolotoč. Ako veľmi mi toto chýbalo, byť niekde a poznať tam aspoň tucet ľudí, nevedieť kam skôr. Naposledy na Majálese, či Staromestských, ale zďaleka nie tohtoročných. Behám od stola, cez bar na parket, ako by toho nebol málo, mediamatička D. mi predstaví sestru pôvabnej L., P. Čerešnička večera. Keby mi niekto povedal, že budem na zábave v Konskej rozoberať pôsobenie a úpadok Európskej Centrálnej Banky, mnou zatiaľ nevidený film "Hranaři" a ešte zopár skvelých tém, len sa pousmejem a vypýtam si, čo mal aj ten dotyčný...