Prečo v poslednej dobe? Tých ostatných som si celkom užil, ešte počas strednej, mal som vždy skvelé prázdniny. Na biku Žilina - Námestovo, hrebeňovky po Malej Fatre, stanové tábory na Orave, pri Trstenej a veľa podobného. Väčšina z toho "nízkorozpočtové" akcie. Na festivaly počas strednej akosi nebolo... O Pohode som počúval ešte z FUNka, dlho som čakal kým budem mať dosť prostriedkov a hlavne vek, aby som sa na ňu mohol vybrať. Potom sa s festivalmi roztrhlo vrece, začali k nám chodiť kapely a DJovia, ktorí určite o Slovensku počuli prvý krát, až keď vystúpili zo súkromných lietadiel. To som už však pekne zarezával niekde na hoteli, či v lepšom prípade na pláži a koncerty mnohých sa snažil nájsť aspoň niekde ako záznam. Často krát márne. Záznamy robievali akurát ľudia na mobily, a čo si o tom budeme hovoriť :)
Takže si viete predstaviť nadšenie niekoho, kto sa viac ako 5 rokov teší na všemožné festivaly a zistí, že jeden bude mať priamo pod nosom. Jeden z najväčších aké sa v okolí organizujú, na pláži, pod holým nebom, na veľkom pódiu, s párkami a pivom, jednoducho všetkým čo k tomu patrí. Domáce kapely, hrajúce prevažne Funanu, Reggae a Morny (také ako od Cesarie Evory, ktorá je mimochodom Kapverďanka) sa pre našinca postarajú o festival s nálepkou "World-music". Všetky povinnosti sa mi podarí naukladať tak, aby som mohol ísť večer v kľude festivalovať a dokonca sa ráno aj vyspať. Že už to nemôže byť lepšie? "Môže." Keď ráno dňa D (v mojom prípade dňa F) zistíte, že vám je pomerne nevoľno, sotva sa vykopete z postele a ešte čaká vás letecký výlet. Je vám jasné, že večer bude náročný. Po celom dni soptenia na ostrove Fogo, sa bezvládne zvalíte do postele a snažíte sa vyspať a nabrať silu, aby ste predsa len mohli ísť. 23:30 stojíte na nohách a aj keď nie ste úplne fit, rezkým krokom kráčate za tlmeným zvukom hudby.
Cestu nám skrátil Izidor, jeden z naj taxikárov na ostrove, zaplníme korbu jeho Hiluxu a hurá na pláž. Auto zastavia niekoľko desiatok metrov od prvých stánkov. Za stenou dymu ktorá sa valí z grilov domácich, divoko blikajú svetlá a plynú k nám veselé tóny harmoník, kláves, trubiek, bubeníkov, gitaristov, spevákov a z každého rovno dvojmo. Dvoje bicie som myslím ešte na jednom pódiu nevidel... Všetci si objednávajú prvé pivko, ja to vidím na rum, predsa len treba vypáliť bacila. Všetci sa náramne veselia, tancujú bosí v piesku, hudba je skvelá, ozvučenie nečakane dobré. Akurát treba dávať pozor na malé deti, ktoré nám spia pod nohami na dekách. A Pohoda si robila starosti so škôlkou a pod... Ja sa kývem v rytme, vychutnávam atmosféru svojho vlastne prvého festivalu (keď nerátam majálesy a staromestské...), zdravím sa s pomerne veľkým počtom ľudí. Šoféri, recepční, čašníci, sprievodcovia, delegáti, manažéri, za ten mesiac sa ich celkom nazbieralo. Trošku ma mrzí, že nie som úplne fit a nepijem už šieste pivo, nie som v prvej rade pod stejdžom a nebalím tú holandsky vyzerajúcu blondínku, ktorá po mňe pokukuje, no aj tak je to skvelý zážitok.