40 dní, toľko mi trvala adaptácia. Ručička stresometra sa presunula do priaznivej polohy. Niežeby tu bolo veľa vecí ktoré človeka vyvedú z miery, skôr naopak. Je však dosť náročné prísť a hneď prepnúť na „No Stress" režim. Z domu si prinášate mnoho starostí, návykov a zvykov, pre niekoho môže už len ich samotná absencia byť problém. Bežný turista sa s tým však dokáže pomerne rýchlo vyrovnať. Prvý deň, prvý obed, prvé leňošenie na pláži, prvý grog, prvá večera, prvé tance domácich animátorov a ráno sa zobudíte do krásneho „No stress rána". Čo ale taký delegát? Prvý prílet, prvé transfery, prvé zoznámenie sa s kolegami, prvý šváb na apartmáne, prvý výpadok elektriny, prvé infomítingy, prvé výlety, prvé menenie izieb... Niektoré „tenkrát poprvé“ nie sú príjemné :) S tým sem však delegát ide, nejde na dovolenku, nejde si oddýchnuť. Takže dostať sa do stavu mysle bez stresu, si vyžaduje nejaký čas. Tento rok to bolo presne 40 dní. Nevravím, že počas toho mesiaca som len lietal ako nabudená veverička, to nie. Spoznal som mnoho skvelých ľudí, turistov aj domácich, veľakrát som sa dobre zabavil, dobre najedol, dobre si oddýchol, dobre sa vybláznil na štvorkolke, skvelo si zaplával a podobne. No stále som mal v hlave korienky stresu. Dnes cítim, že vyhynuli a pokiaľ sa nestane nič výnimočné, budem mať už len pohodové leto. A aj keby sa stalo, bude pohodové, lebo som už na všetko pripravený :)
A predovšetkým, odteraz budem častejšie písať. Dojmy a zážitky už moja myseľ spracúva do štádia a formy v ktorej budú zrozumiteľné pre všetkých. Tak sa tešte, zatiaľ pripájam pozdrav z jedného z najpútavejších miest ostrova, pláže Varandinho.